markophov drístar

Včera som mal na raňajky polovicu suchého rohlíka a asi tri glgy čaju. Áno, snažím sa zhodiť kilá, ale nemienim dietovať. Prečo teda tak slabý začiatok dňa? Pretože som sa chystal spraviť dobrý skutok…

O dvadsať minút som už stál na prahu národnej transfúznej služby. Keby som nevedel, že dobré skutky stoja nejaké to sebaobetovanie, možno by ma tých pätnásť znudene čakajúcich ľudí odradilo. S kamarátom sme vyplnili dotazníky, opäť sme sa pousmiali nad otázkou, či sme mali sex s mužom (nie!) a postavili sme sa k okienku. To, že sme obaja stratili preukazy, teta zobrala s úsmevom nad zodpovednosťou darcov a keďže sa nudila, šla nám spraviť nové. My sme medzitým prešli klasickým postupom, od krvného testu, skrz pani doktorku až k odobratiu 450ml krvi.

O darcov sa v Prešovskej nemocnici starajú vzorne. Pred odberom dostane čaj, po odbere si môže dať aj kávu a k tomu dostane nejaký keks, aby nabral silu. Pri prvých náznakoch nevoľnosti, k vám skočí niekoľko sestričiek, uložia vás na posteľ, donesú niečo napitie a vlhké obklady na čelo.

Ja osobne môžem okamžite po odobratí pol litra životadárnej tekutiny vstať z lôžka (a skočiť na pivo), ale prekvapuje ma, že sem dobrovoľne chodia ľudia, ktorým býva zle z krvi, či ktorí po každom darovaní pociťujú nevoľnosť a spamätávajú sa z toho po celý zvyšok dňa. Rešpekt!

Nakoniec prišlo prekvapenie. Ak opomeniem to, že mi všetci ďakovali za to, že som prišiel dobrovoľne, sám od seba a dokonca bez toho, aby mi niekto musel volať, tak ma potešila aj iná vec. Za odber sa klasicky dáva, zrejme ako vďaka, stravný lístok (60skk) a keks. Občas sú aj nejaké vstupenky na vystúpenia, do aquaparkov, či do westernového mestečka v Tatralandii. Včera som však dostal ešte niečo. Spoločná zdravotná poisťovňa momentálne obdarúva svojich klientov tričkom a vitamínmi. Išiel som domov ako z nákupu. A to som ráno premýšľal, či zobrať ruksak…

Vstupenka do Western City v Tatralandii a ďakujúce tričko s vitamínmi

NTS sa snaží odvďačiť dobrovoľným darcom krvi a dotiahnuť ich tam o tri mesiace opäť. Nech už ľudia, ktorí tam chodia, vravia čokoľvek, neverím tomu, žeby tam chodili len kvôli stravnému lístku, keksu či nejakému tričku. A aj keby mi nabudúce nič nedali, pôjdem tam opäť. A na tie všetky ďakujem, od milých sestričiek a doktoriek, budem vždy odpovedať “Nie je za čo…”

Tento príspevok bol publikovaný Sobota, 09. August, 2008 o 15:10 a je uložený v kategórií Život. Bol 87 krát zobrazený. Môžete zanechať komentár, alebo trackback z vašej stránky. Komentáre k tomuto príspevku môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál.