markophov drístar

Vyzeralo to nenápadne, pár čiernych mrakov. Tete som vysvetľoval, aký je rozdiel medzi tornádom a orkánom. Bolo 18:34. V správach hlásili, že nemáme vychádzať večer von, takže som sa zbalil a popohnal mamku domov. Keď sme sadali o dve minúty do auta, fučal vietor. Ešte sme volali tatkovi, či pre neho netreba prísť. Bol kosiť trávu na záhrade. Už bol v polceste, takže to nebolo potrebné. O necelú minútu začalo pršať. A minútu na to do nás z boku narazil…

… mrak piesku, konárov a kamienkov z cesty. Proste sa z ničoho nič dvihol a preletel skrz celú cestu na druhú stranu ulice. Začalo kropiť. Šli sme práve po hlavnej, a keď som otočil hlavu do strany v jednej z bočných uličiek som zazrel ako z neba na zem padá záves vody. To nebol dážď, aký som doteraz videl. Akoby niekto hodil z vrchu kocku vody. Hneď na to volal tatko. Skryl sa v mestskej hale. Všade okolo nej vraj lieta piesok a drobné kamienky. Šli sme teda pre neho. Po chodníku bežala mamička s kočíkom. Preglgol som…

18:39. Kocky vody, ktoré lietali z neba, sme predbehli. Tatko práve nastúpil do auta a vtedy to prišlo. Tma. Mraky úplne pokryli celú oblohu nad Prešovom a uzavreli sa. Už ste sa niekedy potápali s autom? Na zem totiž spadlo more. Čakal som kedy nám nápor vody z okolitého oceánu odtrhne stierače. Po ceste sa zo strany valili vlny vody. Niektoré sa niesli dokonca tesne ponad cestu. Ako dážď dopadal, hneď ho so sebou strhával vietor.

Zastavili sme na križovatke a auto sa posunulo pár centimetrov do strany. Cítil som ako do nás pália obrovské kvapky. Takmer do nás vrazilo nejaké 4×4 auto. Uhlo sa, dostalo šmyk a takmer sa zosunulo dole brehom do Torysy. Na ďalšej križovatke sme boli na hlavnej a svietila zelená. Mamka však musela spomaliť, lebo tam v rôznych smeroch stálo asi päť áut bez nejakého náznaku kam chcú ísť.

Keď sme dorazili k našej garáži, spadlo druhé more. Z dlhých, tmavých vlasov mi strhlo gumku a z ruky vráta garáže. Našťastie som ich zachytil pred tým, než vrazili do auta.

19:10. Som doma a cez okno pozorujem ako stále prší. Je tam tma. A každých 20-30 sekúnd hrmí. Blesky hľadajú svoje obete. V správach teraz hlásili, že v Poprade trafil blesk do stromu a ten sa zvalil na vlak. Dúfam, že tá mamička s kočíkom sa dostala domov včas…

Tento príspevok bol publikovaný Pondelok, 04. August, 2008 o 19:12 a je uložený v kategórií Život. Bol 58 krát zobrazený. Môžete zanechať komentár, alebo trackback z vašej stránky. Komentáre k tomuto príspevku môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál.