markophov drístar

My soul was filled with crystal light…
Ridding my heart of mortal fight…

Bianca (Coco) a staršia Sierra (Rosie) Casady založili CocoRosie v roku 2003 a ich hudobný štýl sa radí medzi indie rock, psych folk a folk tronic.

Prvýkrát som ich počul v Brne, niekedy v polovici skúškového v letnom semestri (2008). Musel som vstať od notebooku a ísť sa pozrieť, čo za divočinu to môj spolubývajúci Tomako pustil. Bolo to video, kde dve sestry spievali, nejaký chlapík v pozadí bítboxoval a tá hudba… proste otrasné. Chcel som sa odtrhnúť a odignorovať to, kým video neskončí, ale nemohol som. Proste som sa nemohol odtrhnúť a počúval som to až dokonca. A potom…

Najprv som si všímal ich oblečenie. Prípomínalo mi to nejakých mudrcov z Arábie, neskôr nejaké psycho fantasty. Pomaľované ako nejaké lesné víly vo mne evokovali úsmevnú, mierne tragikomickú náladu. A potom…

Ich hudba, tak známo neznáma. Odpudzujúco priťahujúca. V ich pesničkách som sa stretol s mnohými čudesnosťami. Kikiríkanie kohúta, čosi ako buchot hrncov a mnohé, len ťažko identifikovateľné zvuky - ruchy prostredia, ktoré mnohokrát počujem cez deň a detské hračky (dobre čítate - k tomu sa vrátim neskôr). Prvý dojem bol, že je to nemelodické a pozornosť odtŕhajúce. A potom…

A potom…
… som si to pustil ešte raz. Bolo to presne toto video:

Rýchle tempo psycho rýmovačky naplnenej nepokojným hlasom prerušované emocionálne precíteným refrénom s rozprávkovým hlasom plným smútku a utrpenia. Tak čudesné, až som potreboval počuť ďalšie pesničky.

Ich kapela vznikla vlastne len náhodou, keď sa dve sestry po takmer desiatich rokoch odlúčenia, ktoré spôsobili ich rozvedení rodičia, stretli v Paríži. Sierra tam študovala a jej mladšia sestra Bianca ju prišla navšítiviť. Nech sa vtedy stalo čokoľvek, prvý album CocoRosie vznikol v kúpeľni jej apartmánu (najlepšia akustika a izolácia voči okoliu). Bola to zmes všetkého. Od rapu, hip-hopu až k opere. Bol to album La maison de mon rêve a z neho je napríklad presnička By your side, ktorej romantický podtón hodený tak čudne medzi zúfaly plač a tichú radosť, vystihuje milujúcu ženu ochotnú pevne stáť po strane svojho milého a starať sa o neho.

Pri ďalšej pesničke z tohto albumu Terrible Angels (pekne melodická s podivným, hlbším zmyslom) som si uvedomil, že tieto dve dievčatá to majú ťažké. V pesničkách rady pracujú so zvukmi, ktoré dotvárajú dokonalosť pozadia pre ich nádherné hlasy. No na koncertoch musí byť ťažké tieto zvuky vyrobiť tak, aby vyzneli ako majú. Samozrejme - nejaký ten počítač a majú to svoje “zvukové pozadie” pripravené. Ale niektoré veci sa nedajú na otvorenom a hlučnom koncerte vytvoriť tak, aby to bolo ono. Terrible Angels napríklad v tomto videu začínajú pískaním. Na koncerte v Nottinghame však začínajú čímsi, čo mi pripomína skôr trúbku. I keď tu je to zrejme spôsobené hlukom. Ale ani jedno mi k tomu proste vôbec nesedí. A viete, čo je tam v pesničke z albumu? Toto:

A práve z týchto zvukov v pozadí sa mi točí hlava. Sú strčené tam kam patria. Nie som nejaký audiofil, či doktor hudby, ale ja osobne cítim ako to pridáva ich hlasom a celkovo tej hudbe nový rozmer. Ja viem, ja viem. Drísty. Subjektívny názor nejaké splašeného… Ticho! Je to niečo, čo som pred tým nikde nepočul a CocoRosie s tým proste vedia narábať. Na druhú stranu - v tom prvom videu (kde na začiatku pískajú) je vidieť ako dokážu pracovať so svojimi hlasmi len v spolupráci s tradičnými nástrojmi (gitara). A došľaka - je to fantastické!

this frightens me. i like it. - toto bol dnes posledný komentár pri pesničke Beautiful boyz…

Ideme ďalej. Otázka na zamyslenie. Ako by ste si predstavovali oficiálny, taký pravý CocoRosieovský, klip pre niektorú z ich piesní? Psycho, fantasty, folk, tronic… dokopy to dáva zrejme pekný miš-maš, čo? Rainbowarriors je prvý singel z albumu The Adventures of Ghosthorse and Stillborn a tu je klip. Moje predstavy to naplnilo dokonale

A nakoniec - sľúbil som, že identifikujem niektoré z čudesných zvukov v pozadí. Tomako CocoRosie počúva, takže pre neho to asi bude zaujímavé zistenie, rovnako ako bolo aj pre mňa. Ony tie dve sestry hrajú aj na detské nástroje.

Hrozné? Nepáči sa vám to? Váš problém! Do tejto hudby som sa zbláznil a je mi ukradnuté, či sa vám páči. Sestry z CocoRosie mi proste počarovali. Sestry Sierru a Biancu Casady počúvam stále dookola. Nemôžem sa ich zbaviť, mám ich v hlave. Pohmkávam si ich. Každý deň potrebujem svoju dávku. Ani po troch mesiacoch nepociťujem chuť prestať ich počúvať. Je to proste hudba, ktorú žeriem so všetkým…

—

Nejaké ďalšie chuťovky:
Festival Art Rock - dve pesničky (Turn Me On, K-Hole)
Noah’s Ark - ďalší video klip

Disclaimer: autor nie je expert na hudbu, ale do tejto je momentálne zaľúbený a keby nemal priateľku, bol by zaľúbený aj do oboch sestier, takže mu nekazte radosť písaním nepekných komentároch… mohlo by sa stať, že to jeho srdce neznesie a zmaže ich…

Tento príspevok bol publikovaný Pondelok, 04. August, 2008 o 12:01 a je uložený v kategórií Zaujimavosti. Bol 187 krát zobrazený. Môžete zanechať komentár, alebo trackback z vašej stránky. Komentáre k tomuto príspevku môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál.