« Pollitrák
21. august 1968 - Operácia Dunaj »


Everything you need is already inside - Olympic Games Beijing 2008

Olympiáda v Číne pomaly končí, bohužiaľ som z nej nevidel veľa. Pár judo zápasov, nejaký ten beh. Vždy to však so sebou, dokonca aj skrz satelity, káble a obrazovku, prinieslo kúsok z tej veľkolepej atmosféry. Nemôžem povedať, žeby som tam nechcel byť. Nanešťastie som sa tento rok nenominoval.

Čo ma však na tejto olympiáde zaujalo, neboli ani tak športy (no dobre, judo hej), protesty a ľudské práva, či vojna počas posvätného športového mieru. Boli to reklamy.

The Best of Us

Pred začatím olympiády som videl nejaké reklamné videá. Dvoma z nich som bol ohúrený. Dokonca môžem povedať, že obe patria medzi najlepšie reklamy, ktoré som videl. Nesú so sebou myšlienku športu. Lepší život a prekonávanie sa. Priamo zo stránky olympijského výboru sa nedajú “vložiť” na web, tak som použil kópie z youtube.


:::HEROES::: - 2008 Official Beijing Olympics Commercial - Heroes

:::TEENS::: - Olympics - the best of us (english)

Na stránke olympijského výboru sú aj s popisom a je tam ešte nejaké reklamné video, ktoré síce srší humorom (a je tam judo!), ale nie je tak silné.

Nike courage

Video od Nike, to je už niečo iné. Prvýkrát som ho videl v televízii asi tri dni pred začatím olympiády. Čítal som vtedy nejaký článok, tuším šlo o čosi s css a začul som tú pesničku, ktorá ma chytila. Zapozeral som sa do videa a netuším prečo, ale zrýchlil sa mi tep, po chrbte mi behali zimomriavky. Video ma nabilo. Znovu som si uvedomil, v čom je sila športu. V zoceľovaní vôle.

They are stories of triumph. Heartbreak. Passion. Power. They are moments defined not by victories or losses but by heroism displayed.

Sú to príbehy o víťazstve. Žiali. Vášni. Sile. Sú definované nie víťazstvom alebo stratami, ale preukázaným hrdinstvom.


Nike courage

Vôľa bojovať až do konca

Oni tie športové firmy majú všeobecne silné reklamy. Táto mi však proste vyrazila dych. Viem, že som si v ten deň ešte šiel zabehať a zlepšil som šesť kilometrovú trať skrz les o päť minút. Celý čas som bojoval sám so sebou, ale o to predsa ide.

Kampaň - Nike courage má výstižný slogan (použil som ho už hore pri videu). Čo sa týka prezerania videa - sú tam dve možnosti. Pustiť si ho a pozrieť celé s tým, že v tom páse pod videom sa vyznačujú mená športovcov, ktorý sa práve zjavili vo videu. Alebo kliknúť jedno zo štyridsiatich piatich mien a vychutnať si príbeh hrdinu.

Video je skutočne ohromné, ale pri čítaní tých príbehov, som proste čumel s otvorenými ústami. Vôľa. Veľmi silná vôľa.

Ak by som mal vybrať tie najlepšie, tak by som z tých 45 vybral asi 42. Odporúčam vám na tej stránke prečítať všetky. Takže len pre vlastné potešenie a zocelenie vôle. Možno si na nich spomeniem, keď budem na budúce vystupovať na vlastnú kalváriu.

Vyhováranie sa na nejaké smiešne pichanie v boku je oproti príbehu Henryho Masha skutočne trápne. S naliatymi pľúcami a teplotou 39°C (102 F) skončil štvrtý v prekážkovom behu.

Alebo Paula Radcliffe, ktorá po pôrode utrpela zlomeninu spodnej časti chrbtice. O 10 mesiacov vyhrala 42 kilometrový Newyorkský maratón.

Julie Moss bola neprofesionálna atlétka. Rozhodla sa však spraviť prácu o fyziológii cvičenia a zúčastnila sa Triatlonu Ironman. 180 kilometrov bicykel, 3,7 kilometra plávanie v oceáne, 42 kilometrov behu. Telo študentky však bolo oslabené a dehydratované, zrejme kvôli rýchlemu nárastu záťaže, a zrútilo sa na zem. Posledné metre sa plazila.

Hasely Crawford. Trinidad a Tobago, jeden z jedenástich detí. Aby pomohol matke zasýtiť hladné krky, dostal sa na olympiádu, vyhral zlato na 100m, postaral sa o rodinu a stal sa národným idolom.

Neviem ako bolí roztrhnutá kolenná šľacha, ale Derek Redmond plakal, keď sa mu to stalo uprostred 400 metrového behu. Jeho otec prebehol skrz ochranku, chytil svojho syna a pomohol mu prejsť cieľovou čiarou.

Nech si teraz ktokoľvek vraví, ten starý a miestami pravdivý výrok športom k trvalej invalidite. Nech sa pýta, na čo je dobré vynakladať sily na niečo, čo neprináša žiaden úžitok. Šport je silný nástroj k formovaniu vlastného ja. Hľadanie síl v sebe na prekonávanie prekážok. Kto nešportuje nevie, aké to je. Netuší, aké je dobehnúť trasu, ktorá sa pred týždňom zdala byť smrteľná, utrieť pot z čela a pogratulovať si k zlepšeniu. Šport je jedna z mála vecí, ktoré spájajú celý svet.

Everything you need is already inside

Pravdivý a silný výrok Billa Bowermana (zakladateľ Nike). Radšej k nemu ani nič nepridávam. Všetko, čo potrebujeme, je totiž v nás…

(V prípade, že budú videá z youtube odstránené, ozvite sa. Mám ešte jednu zálohu…)

Tento príspevok bol publikovaný Streda, 20. August, 2008 o 14:59 a je uložený v kategórií Spoločnosť. Bol 135 krát zobrazený. Môžete zanechať komentár, alebo trackback z vašej stránky. Komentáre k tomuto príspevku môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál.

Komentáre(8) k “ Everything you need is already inside - Olympic Games Beijing 2008 ”

  1. Maple hovorí:
    20. August, 2008 (Streda)o 16:07

    Aktuální disciplína: hod kamenem.

    Patřím asi mezi těch 2371 lidí v ČR, kteří neviděli ani jeden kousek z Olympiády. Zcela dobrovolně a bez mučení. Nepletu do toho Čínu, neupírám nikomu žádné výkony, vůli, sílu či víru v sebe sama. Ale časem jsem zjistil, že sledování sportu mi příjde stejně švihlé jako čtení Blesku. Udělal si Karel Gott díru v teplákách? Hm… to mě mrzí. Přeji všem jejich medaile a úspěchy. Ale nepociťuji sebemenší potřebu sedět u TV a sledovat, kolik jich kdo dostal :-) Místo toho se raději seberu a půjdu si zasportovat.

    Souhlasím s tím, že sport je o pohybu a o tom, co se děje uvnitř těla, převážně hlavy. O upevňování a trénován své vůle.

  2. markoph hovorí:
    20. August, 2008 (Streda)o 22:17

    Ja tiež nie som nejaký športový fanatik. Futbal a hokej ma bavia len v dobrej spoločnosti pri pive. A inak - pozerám sa len na judo (dá sa od nich pekne odpozerať technika zápolenia) a beh (neviem prečo, ale fascinuje ma ako sa predbiehajú). Ešte šerm som tento rok videl - je to asi najelegantnejší šport na olympiáde. Ale nevydržal by som pri tom hodiny (pri jude hej :P). Ostatné športy sú pre mňa neatraktívne (ehm… ešte tá ženská gymnastika je v pohode :P)…

  3. Littlemaple hovorí:
    21. August, 2008 (Štvrtok)o 12:41

    Já viděl prakticky jen běh na 100 a 200 metrů (http://loh.ct24.cz/video.asp). To je fakt síla, jak někdo zaběhne stovku za 9 vteřin a na všechny ostatní top sprintery má 10m náskok :D (Jamajčan).

    Na hokej mě baví koukat. Zjistil jsem, že mě baví koukat na sporty, kde se něco děje, nebo kde lidi opravdu předvádějí maximum (ten sprint třeba). Vidět jejich umění… Je to něco jako si zajít na koncert. A mnohem lepší je, když je to naživo, než v televizi. Naživo to má člověk před sebou, sleduje sportovce nebo třeba umělce… Ve Winampu bych si třeba normální dechovku nepouštěl, ale když půjdu na hody a budou tam hrát, je to prima :) . Takže živě bych byl uchvácen určitě i judem, ačkoliv v televizi by mě asi zápasníci v pyžamech moc nebrali.

    Celkově to ale beru tak, že ať už se stane ve sportu cokoliv (někdo vyhraje, prohraje, …), nijak mě to neovlivní. Že je to jen zábava pro potěchu oka. Nepostoupíme na MS v hokeji? Budiž, život jde dál. Šel by dál i kdyby ano. Takže vidět nemusím nic (a proto skoro na nic nekoukám), ani tu Kometu jak hraje. Rád ji uvidím, ale zásadní to pro mě není. Mnohem lepší je něco dokázat sám. Já toho sice moc neumím, ale předjíždět zkušenější cyklisty, mezi nimi i nabušené svalovce, na více než 10 let starém kole do všech kopců je super :D . A zaběhat si… Zvednout o kilo těžší činku… :)

  4. markoph hovorí:
    21. August, 2008 (Štvrtok)o 18:46

    To, že ťa Kometa neberie, ti pripomeniem, keď budeš najbližšie na obede nadávať polhodinu na to, že prehrali :D:D:D

  5. Littlemaple hovorí:
    21. August, 2008 (Štvrtok)o 19:11

    Dobře, Kometa mě bere :) . Ale asi ne nijak fanaticky. Určitě dám najevo emoce, určitě si zafandím, ale když nejdu na zápas nebo nevím jak hráli, tak se nic neděje :) . Pořád je to jenom hokej, určitě bych se s nikým nebil nebo nehádal kvůli tomuto tématu. Jsem rád, že vím jak se jmenuje brankář a tři útočníci :D .

  6. Maple hovorí:
    22. August, 2008 (Piatok)o 8:18

    Vzpomínám na jeden podzimní víkend v Brně. Byl jsem tam se ženou, zcela nepracovně, a napadlo nás, že poobědváme s bráchou. Sedli jsme ke stolu a za celou dobu nás moje žena častovala pouze úsměvy a já stihl říct pár vět jako třeba: “Ahoj”, “Ještě jednu Kofolu…” a “Platím”. Ale dozvěděli jsme se všechno o tom, jak funguje kotel na Kometě, co se pak děje na nádraží, jak hrajou, co zvorali, kde byli lepší… Byl to pro nás nezapomenutelný zážitek a dodnes na něj s úsměvem na tváři vzpmínáme :-D

  7. markoph hovorí:
    22. August, 2008 (Piatok)o 20:07

    :D:D:D mne sa hrozne páčilo, keď bol na hokej spolu s Tomášom (môj spolubývajúci)… Žán mi to samozrejme opísal ako nezabudnuteľný zážitok… hokej bol vraj vynikajúci - hrali fantasticky, len nemali šťastie… a potom mi Tomako zvestoval, že to bol hrozný hokej a Kométa nevie hrať :D:D:D:D

  8. Littlemaple hovorí:
    22. August, 2008 (Piatok)o 23:04

    …zlí :D

Pridaj svoj komentár