Deň študentstva - deň lepšej budúcnosti…
Začalo sa to nevinnou demonštráciou na počesť študentstva a ľudí, ktorí sa za neho obetovali. Skončilo sa to pádom komunizmu, demokraciou. A dnes to pokračuje skrz kapitalizmus, miestami ktovie kam. Dnes je 17. novembra a ja ďakujem…
Je 17. november a niečo je vo vzduchu…
Dejepis som mal rád, len som nemal na neho hlavu. Kto si má pamätať všetky tie roky a udalosti. Dnes som sa však trochu poobzeral, pretože si myslím, že by sme na tento deň nemali zabúdať.
17. november - 1939
Počas antinacistickej demonštrácie bol vážne zranený študent Jan Opletal. Na následky tohto zranenia zomrel a jeho pohrebu sa zúčastnili tisíce študentov. Toto “stretnutie” prerástlo do nových nepokojov, čo nakoniec vyústilo k uzavretiu všetkých českých univerzít. Viac ako tisíc študentov skončilo v koncentračnom tábore a 17. novembra bolo deväť študentov zabitých. O dva roky neskôr bol 17. november vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva.
17. november - 1989
Povolené každoročné manifestácie ku dňu študentstva. Pochod mal povolenú trasu od Patologického ústavu na Albertově k hrobu J. Opletal (trasa pohrebu). Študenti sa potom otočili a pokračovali do centra mesta. Na Národní Tříde čakal študentov kordón policajtov. Vodné delá, obušky… 568 zranených študentov, dav bol rozohnaný. História sa opakuje. Začala sa Nežná revolúcia…
Po tomto dni nasledovali udalosti, ktoré pre nás, ďalších študentov a mladých, vytvorili lepšiu budúcnosť. Budúcnosť, v ktorej existuje sloboda.
17. november - 2007
Máme slobodu slova, tlače, zhromažďovania - cenzúra neexistuje. Demokracia, voľby, referendá. OSN, Európska únia, otvorené hranice, zjednocovanie ľudí. Životná úroveň sa pomaly dvíha, poniektorí si uvedomujú, že im nie je až tak zle.
Študujem v Brne a nepočujem, nevidím a necítim veci na vlastnej koži, ktoré sa doma dejú. Všetko to mám len z článkov, blogov, (e)novín - sem tam spolubývajúci pozrie správy. Dnes… nemôžem povedať, že by som cítil, čo je dnes za deň. Objavilo sa pár článkov, ale nič, čo by mi trhalo žily. Zaujali ma skôr nejaké spomienky rozcítených blogeriek, no nič svetoborného sa neobjavilo. Teda až na čosi, čo je tu dlhšie…
… niečo je vo vzduchu…
Na(ne)šťastie sa do politiky veľmi nepchám, a tak som odkázaný na to, na čo poukazujú ostatní. Nevyznám sa v tom a zatiaľ sa ma to nedotklo, no cítim to cez iných. Vidím to v množstve článkov na blogoch, kde sa blogeri spovedajú zo svojich názorov. V odborných článkoch ekonómov i politikov. Niečo nie je v poriadku. Niekam spejeme a ja netuším kam. Viem, že veci, o ktorých som počul a čítal sa mi nepáčia.
Pred takmer mesiacom sa na jednom blogu objavil článok vyzývajúci občanov nespokojných so súčasnou situáciou na Slovensku k manifestu proti vláde. Táto nenápadná výzva, o ktorej som si myslel, že zapadne prachom, sa nestratila. Napísali o tom aj SME.sk a Aktuality (menšie úpravy od jedného zo spoluorganizátorov). Dokonca mi po chrbte prebehli aj zimomriavky po tom, čo Juraj Petrovič do svojho článku Prečo prísť 17.novembra 2007 na námestie SNP vložil odkaz na video s pesničkou Karla Kryla “Bratříčku zavírej vrátka” s fotkami z Nežnej revolúcie.
Čo je teda vo vzduchu? Ďalší historický 17. november, kedy sa Slovensko spamätá? Alebo bude vláda ignorovať ľudí, ktorí sa tam zišli? Bohužiaľ… myslím, že nič veľkého nehrozí…