21. august 1968 - Operácia Dunaj
Keď som pomáhal na Majstrovstvách Slovenska v leteckej navigácii (o tom možno neskôr), dostal som sa zhodou náhod do auta ku kuchárovi. Potreboval odniesť nejaké suroviny do Prešova. Cestou naspäť, po ukončení akejsi relácie stíšil rádio a opýtal sa:
“Čo vieš o šesťdesiatom ôsmom?”
Predtým sme sa bavili o počasí, o nehodách na ceste medzi Prešovom a Sabinovom a o vydarenej leteckej akcii. Klasické džavotanie dvoch neznámych ľudí, ktorí sú donútení debatovať. Normálne by ma táto otázka zarazila, ale priznám sa, že som len asi dva dni dozadu premýšľal o tomto období pri Krylovi.
“Viem o tom dosť. Ale myslím si len jedno. My mladí, ktorí sme to nezažili, to nepochopíme,” odvetil som a zavrel som okno. Išli sme asi deväťdesiatkou a dosť to vnútri hučalo. Začínala sa zaujímavá diskusia a chcel som ju počuť. Moja odpoveď ho zarazila. Stiahol pery dole, natočil hlavu na stranu a na cestu pozeral spod zamračeného obočia.
“Takúto vynikajúcu odpoveď som od mladého ešte nepočul.”
“Asi predvčerom som počúval Krylove pesničky a nech sa snažím akokoľvek, nech robím akýkoľvek literárny, či básnicky rozbor. Nech mi tú báseň pomôže vyložiť hoc aj pätnásť analytikov… nie,” začal som vtedy vrtieť hlavou. Dlhé vlasy mi vliezli do tváre. “Nie, nepochopím ich. Tie piesne so sebou nesú skrytú myšlienku. To môžu pochopiť len ľudia, ktorí zažili to isté, čo Kryl. Ja pochopím zmysel, ale ujde mi tá myšlienka. To, čo pri tom cítil.”
Netvrdím, že som nejaký dokonalý rečník, ale jeho som ohúril. Chlapík párkrát prikývol a zrazu nemal slov. (Samozrejme, že ich rýchlo našiel a debata pokračovala ešte asi 10 minút, ale to je pre príbeh nepodstatné :P). Tak či onak - všetko som myslel vážne. Krylove piesne sú nádherné. Vynikajúci hlas, super hudba. Najdôležitejší je však text. A ten, my mladí nikdy nepochopíme.
Čo sa týka dátumu 21. augusta 1968 - to je to isté. Poznáme historické pozadie. Fakty. Sú zachované záznamy. Ale nedokážem si ani len predstaviť hrôzu vo vnútri ľudských myslí. Pocit, že nás obsadili za jednu noc. Územie dvoch štátov. A mladí ruskí vojaci ani len netušili, kde sú a čo tu robia. O to viac nechápali, prečo sa nepáči ľuďom, ktorých prišli zachrániť, že sú tu. Zlá doba.
Dnes je výročie obsadenia Československa. Obsadenie bude oslavovať asi málokto. Ale mnohí sa vracajú v spomienkach späť a premýšľajú, aké to bolo. Tí mladší, môžu akurát čítať nejaké články, historické knihy, či počúvať rozhovory osobností vtedajšej doby. Čo sa pred štyridsiatimi rokmi v auguste dialo? Ako vtedy žili ľudia? A čo sa vlastne stalo v tú osudnú noc? Viete? Nevadí. Mám tu pre vás informácie z prvej (no dobre - možno z druhej) ruky. Minulosť totiž dvakrát ožila. V tlačenej a dokonca i rozhlasovej forme.
Denník Smena - SME.sk
Slovenský denník SME sa s prvým augustom vrátil späť o 40 rokov. Každý deň zverejňovali nové číslo starého denníka Smena (denná tlač - vychádzal 7 dní do týždňa). Ten, koho to zaujímalo, si tak mohol prelistovať staré strany a zistiť, čo sa ľudia z novín dozvedali. Projekt “Denník Smena pred 40 rokmi“.
Napríklad dôležitá informácia o tom, že nejaká študentka v rekreačnom tábore na pobreží Južného Walesu povedala o walesankach, že sú tučné (15.august), či to, že na Slovensku je zlá skladba výživy a doplácajú na to podvýživené deti (8. august). Prípadne to, že akýsi slovenský študentský časopis neváha uverejniť extrémistický príspevok ohľadom rozpadu federácie (18.august). Taktiež sa mi zapáčil komiks Ripa Korbyho - detektívka na pokračovanie, po nemecky s prekladom (zväčša na 5 strane, neskôr ho presunuli na 7).
20. augusta denník prinieslo správu o stretnutí rímsko-katolíckeho biskupského zboru a prezidenta Ludvíka Svobodu. Diskutovali o širšej spolupráci štátu a Cirkvi. Biskupský zbor zrejme práve v tento deň diskutoval s vrchnosťou štátu v priateľskom tóne.
Teším sa na zajtra. Som zvedavý, čo priniesli noviny 21. augusta 1968.
Portál 1968 - Český rozhlas
Z českej strany je tu portál českého rozhlasu venovaný roku 1968.
Nachádzajú sa tam záznamy vysielaní českého rozhlasu (noc a ráno, poobede). Filip Rožánek pridal aj zostrih z prvých správ v noci. Vcelku zaujímavé vypočuť si to, čo počúvali napätí ľudia, prekvapený tankami na uliciach. Z hlasov moderátorov je cítiť nepokoj, ale rozvahu. Boli medzi prvými, ktorí mali celistvejšie informácie, mnoho poslucháčov im určite telefonovalo. A boli vlastne jediní, ktorí mali tú možnosť vypustiť tieto informácie medzi dezorientovaných ľudí.
Je obdivuhodné, že títo ľudia z rozhlasu boli ochotní obetovať svoje bezpečie len preto, aby národ neostal hluchý.
Google Archív
Google si tiež pamätá niektoré veci. Nezažil ich síce, ale povedali mu iní. (via)
Tak teda doplňujte informácie a pocíťte závan živej histórie. Mne to trochu pomohlo. Nie, stále som sa nedokázal vžiť do myslí tých ľudí. Ale aspoň viem, čo to bola za doba a ako presne sa to odohralo. Teraz si idem pustiť Kryla a prežiť začiatok okupácie oddychom. V pokoji a bez tankov. Šťastný nový rok!