Prešov: kostolná veža sv. Mikuláša
Kamarátovi som pred tromi rokmi sľúbil, že ho niekedy vezmem na našu kostolnú vežu. Potom mi však do toho prišlo Brno a zrazu nebol čas. Konečne som sa rozhodol, že splním sľub. V sobotu bol ten deň.
Tak som teda obvolal partiu, s ktorou takéto hovadinky robievame a šli sme. V sobotu je voľný vstup - čo je myslené tak, že sa zaplatí 30 korún slovenských (študenti 15) a ide sa hore bez sprievodcu. A na každom poschodí si návštevník prečíta, že výstup je na vlastnú zodpovednosť. Zhodli sme sa, že aj keď to tam je napísané, asi by im to na súde neprešlo. Ak je to na vlastnú zodpovednosť, nemali by za to brať vstupné. Ale radšej neriešim. ![]()
Cesta na vežu sa začína skrz úzke točivé schodište z kameňa. Starý zvyk stavať vstup do veže pomocou pravotočivých, úzkych schodov, ktorý sa tak ľahšie bráni. Hneď na prvom poschodí sú načrtnuté plány starého mesta, staré kresby kostola a fotografie. Ďalším dvom poschodiam kraľujú kamenné sochy, ktoré kedysi skrášľovali nie len konkatedrálu svätého Mikuláša, ale aj našu Kalváriu a kostol svätého Františka. Sochy ma neprekvapili, ale obočie mi nadvihlo zistenie, že väčšinu tých sôch robil jeden človek.
Na štvrtom podlaží sme objavili zvony. Dva veľké a dva menšie. Bohužiaľ sme šli hore až po celej a bolo ticho. Keď som tam bol ešte počas základnej školy, tak sa nám pošťastilo nezliezť dole načas. Je super stáť tam a vidieť ako tie zvony hlásia čas, či zvolávajú na omšu. Len si človek musí zapchať uši, aby neodchádzal nahluchlý.
Po prekonaní ďalších strmých drevených schodov sa na ďalšom poschodí nachádza mechanizmus, ktorý by mal poháňať hodiny. Nepamätám si, čo nám sprievodca hovoril, keď som tam bol ako dieťa a teraz nám to nemal kto povedať, ale mám taký pocit, že už je nefunkčný. Mám dojem, že hodiny poháňa nejaké presnejšie, elektrické zariadenie. Po chvíli pozorovania sme zistili, že v tej bedni sa nehýbe ani prach, nie to ešte nejaké ozubené kolieska, takže asi mám pravdu.
Na tom istom poschodí sa nachádza aj drevená búdka, ktorá kedysi slúžila ako záchod zvonára. Samozrejme, že sme sa tam musel pozrieť a pravda je taká, že tam smrdí dodnes. Na ceste späť som sa bohužiaľ zabudol pozrieť na poschodí pod záchodom, či tam mal nejakú zbernú bedňu, alebo to riešili ako na hradoch - po vonkajšej stene až na zem.
No a po prekonaní posledných, najstrmších schodov, sme sa konečne dostali hore. Zvonár tam mal svoju izbu, ktorá však bola zavrená. Mám pocit, že sa tam nachádzala aj šachta, cez ktorú počul dianie v kostole. Podľa toho vedel, kedy má zvoniť. Hneď pri dverách, ktoré vedú k výhľadu, sú akési zvončeky. Na čo slúžili, netuším, ale pekne sme si po nich pobrnkali. Mimochodom, už dávno som nepočul prešovskú zvonkohru. Odfotil som aj odkvapy, ktoré zrejme mali skrášliť vežu. Chrám Notre Dame de Paris má určite krajšie, ale tieto sú naše.
A teraz, po dlhých a zbytočných drístoch, pár fotiek výhľadu. Bolo už šero, nad Prešovom ostal opar z popoludňajšieho dažďa a Olympus takéto podmienky veľmi dobre nezvláda. Takže kvalita nič moc.





Pohľad na severnú časť starého Prešova. Na západnej strane je v diaľke Sídlisko 3.
Na druhej a tretej fotke svietia v pozadí reflektory futbalového ihriska. Na východnej strane je dole strecha evanjelického kostola.




Výhľad z južnej strany veže. Vidieť Neptúnov park, pešiu zónu s terasami.
V pozadí je gréckokatolícky kostol a divadlo Jonáša Záborského.
Pozerám do zložky a ešte by som ich pár pridal, ale vidím to skôr na to, že si konečne založím fotogalériu ;).
Výlet na vežu sa podaril. Kamarát, kvôli ktorému sa akcia uskutočnila, bol spokojný a mne viac nebolo treba. Sľub som splnil. Na obed nám počasie na chvíľu privodilo pocit pokazených plánov, ale aj napriek oparu a občasnému kropeniu stál výstup a výhľad za to. Škoda, že teraz nebol sprievodca. Väčšinu pikošiek si pamätám ešte zo školských rokov, a tak to bolo viac-menej o dohadoch.
Informácie (leto 2008)
Pracovný deň
- 09:00 - 17:00
- vstup je každých 30 minút
Sobota
- 19:00 - 21:00
- voľný vstup - platí sa, ale hore sa ide bez sprievodcov
Vstupné
- dospelí - 30,- SK
- študenti - 15,- SK
25. August, 2008 (Pondelok)o 18:49
Podle map 434.6 km, to se zvládne. Někdy se stavím, ale nejdříve si musím dofoukat zadní duši.
25. August, 2008 (Pondelok)o 19:19
Škoda, že nemám bicykel
Chcel som si spraviť cyklotrasu skrz Slovensko a Česko
Taký mesiac na kolesách a pod stanom.
25. August, 2008 (Pondelok)o 22:05
Teda… mesic? Me docela stacilo tech 10 dni :)) . Ale tak je pravda, ze jsem to jel poprve. Nebyl jsem ani tak vycerpany, spise trochu “zniceny nepohodlim”. Priste uz budu lepe vedet o co jde a budu se moci efektivneji pripravit, zabalit, …
Samozrejme, bylo to krasne a kdykoliv si to rad zopakuju B-) . Sezen kolo a jed priste s nama
.