markophov drístar

Budú nám po mestách pobehovať Hitmanovia, Max Paynovia či GTA zlodeji áut?

Osemnásťročný thajský tínedžer je obvinený z lúpežnej vraždy bangkockého taxikára, keď sa snažil napodobniť kontroverznú akčnú hru Grand Theft Auto, ktorej bol náruživým hráčom.

… „Povedal, že chcel zistiť, či je v skutočnom živote rovnako ľahké vykradnúť taxík ako v hre,“ povedal hlavný vyšetrovateľ …

(Zdroj: pocitace.sme.sk)

Sériu Grand Thief Auto určite pozná každý (minimálne z počutia), kto vie, čo je to pojem počítačová hra. Kradnete autá a s ich pomocou sa prevážate mestom a plníte rôzne úlohy. Či už sú to ďalšie krádeže áut, nájomné vraždy, alebo len také to chaotické zrážanie ľudí za peniaze (v prvých dieloch za to platili, ale nespomínam si, ako to je teraz).

Kritici radi poukazujú pri akčných hrách na to, že môžu preniesť násilie z hier do ulíc reálneho sveta a tento prípad si určite radi pripíšu na zoznam “veď sme vám to vraveli”.

Agresivita je zakorenená v ľudskom podvedomí a vo výchove. Hry sú asi tak nebezpečné ako nejaký starký, ktorý bude dotyčného hráča napomínať. Ak som výbušný typ, tak starkému vynadám, možno ho aj zložím na zem a dokopem ho do hrobu. Ak však výbušný nie som, tak mi ani nejaké GTA nespôsobí zmenu správania. Ide o predispozície, ktoré sú zakorenené v charaktere. A človeka, ktorý má chuť na krv, nezastaví ani zákaz distribúcie takýchto hier.

Samozrejme, nehovorím o detských hráčoch. Tým patria do rúk hry ako SIMS (dvojka je fakt super :P), pretože násilné hry malým deťom stierajú hranicu medzi snom a skutočnosťou. Čo sa však týka tínedžerov, tí by už mali mať nejaké tie pravidlá sveta v hlave zakorenené a tak by mali byť schopní rýchlejšie pochopiť, že vražda nie je nič dobrého.

U mňa je to skôr antidepresívum a antistresívum. Pri hre sa uvoľním a stres spolu s hnevom, ktoré sa vo mne hromadili, hranie vyplaví von. A nech sa prihlási ten, kto má pocit, že sa v ňom počas dňa nehromadí hnev, hoc i v malých dávkach. Okamžite mu odporučím film Anger Management. Po nejakej akčnej hre (krvavej strieľačke či už ide o GTA, Counter-Strike, Quake, Max Payne) sa cítim uvoľnenejšie. A nie je lepšie zastreliť desiatich drogových dílerov a nechtiac nejakého civila v hre, než vziať brokovnicu do školy a uvoľniť sa pri paľbe do spolužiakov?

Tento príspevok bol publikovaný Piatok, 29. August, 2008 o 11:39 a je uložený v kategórií Názory. Bol 121 krát zobrazený. Môžete zanechať komentár, alebo trackback z vašej stránky. Komentáre k tomuto príspevku môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál.