Zabával som na cvičení z matematiky
Dnes sa mi podaril husársky kúsok. Stal som sa na krátku chvíľu celebritou. Len stále neviem, či som z toho práve najšťastnejší.
Včera večer, unavený z čítania skrípt a prepočítavania nejakých príkladov z matiky (všetko ako príprava na piatkovú písomku), som si uvedomil, že vôbec netuším, ako to so mnou na tom predmete vlastne je. Numerická matematika a pravdepodobnosť (tak sa predmet volá), je rozdelená na dve časti, ktoré určite objavíte skryté v tom názve. Obe časti sa vyučujú už od začiatku, ale prvú preberá jedna polovica ročníka a druhú tá posledná (áno, druhá) polovica. Samozrejme sa to potom vymení a na konci semestra budeme rovnako vzdelaní (respektíve – mali by sme byť).
Oficiálne som bol pridelený na pravdepodobnosť, ale z osobných dôvodov, som to zamenil za numerickú matematiku. S tým samozrejme nebol žiaden problém a bolo mi vyhovené.
V piatok sa píše písomka z prvej polovice, každá skupina to svoje. A mne (vcelku včas) napadlo, čo so mnou vlastne bude. Napísal som teda email.
Dobrý deň,
na začiatku roka som písal ohľadom “preloženia” k Vám do skupiny (prednášky+cvika). Chcem sa opýtať, či je potrebné nejako zabezpečiť, aby sa môj login a “hárok na písomku” objavil vo vašej skupine. Nerád by som prišiel na písomku z teórie čísel a musel sa premiestniť k skupine píšucej pravdepodobnosť.Ďakujem za odpoveď.
Tí bystrejší už určite spozorovali, kde nastal problém. Minimálne philosophiae doctor Hliněná si to všimla. Dnes ráno, práve keď som sa pustil do študovania prepočítaných príkladov, prišla odpoveď:
Dobry den Dominik,
vasim e-mailom som sokovana. Vy idete na pisomku z teorie cisel? Verte mi, ze by ma velmi tesilo, keby ste mali teoriu cisel a este viac, keby som Vas ju mohla ucit, ale zajtra zrejme idete na pisomku z numerickej matematiky:-)))
Takze klud, dufam, ze tie nezmysly nie su dosledkom mojho 6-tyzdnoveho posobenia na Vas:-)
Zajtra proste pridete do ucebne D105 a ja tam budem a urcite vam dam tu spravnu pisomku, takze klidek.
Prajem pekny den a dostatok energie na pripravu na pisomku.
Dana Hlinena
Na chvíľu som zabudol dýchať a v krku sa mi čosi zaseklo. Bol to síce len koláč, čo som raňajkoval, ale aj tak mi po chrbte prebehli zimomriavky. A potom som sa rozosmial a v duchu som si zanadával do i-ááá. Obratom som poslal ospravedlňujúci sa email s mierne vtipným textom, ktorého cieľom bolo odľahčiť situáciu.
…toto nie je dokonca ani prvý omyl, pretože sa mi podarilo prísť o dve hodiny neskôr na prednášku a na miesto mlieka som si kúpil mliečnu čokoládu… Ešte raz sa ospravedlňujem a dúfam, že Vám tento šok nespôsobil nejakú ujmu na zdraví
…
Chápavá osôbka na druhom konci to samozrejme vzala taktiež vtipne, za čo som jej veľmi vďačný. Zhodli sme sa na tom, že mliečna čokoláda je lepšia varianta mlieka.
…Dominik, mliecna cokolada je urcite ta najlepsia forma mlieka, takze takto sa kludne mozete mylit:-))) Ja to robim pravidelne a umyselne:-)))
Nezabudla však dodať, že týmto mailovým rozhovorom obšťastnila účastníkov svojej hodiny (úplnou náhodou môj ročník).
…Inak, vasim e-mailom som “pobavila” celu jednu skupinu FIT-akov…
Premýšľal som, čo jej na to odpovedať. Veľa ľudí ma na FITe osobne nepozná, a ak áno, tak skôr pod nickom než menom. Tak či onak, chcel som odpísať, že mi to neprekáža, ale odoslanie emailu predbehla konverzácia na ICQ s mojim bratrancom.
bratranec: ty musis byt slavny vzdy a vsade a za kazdu cenu, co?:-)
bratranec: dnes nam p.hlinena rozpravala, ako jej isty D.Š. pisal nejake maily…:-D
ja: hovorila aj meno, či len iniciály?
bratranec: praveze meno!:-D
bratranec: hned som si povedal, ze ci mi nie sme nahodou rodina
To ma už dorazilo úplne a musel som sa poriadne zasmiať. Počas obeda, aj počas písania tohto tu, sa mi na tvári zohrieva úsmev takmer od ucha k uchu. Človek sa najviac učí na vlastných chybách. Do teraz som o sebe síce vedel, že si nepamätám, čo jednotlivé skratky predmetov znamenajú, prípadne som si ich plietol (názov a obsah predmetu) a podobne to bolo aj s preberaným učivom. Od teraz si zrejme budem dávať pozor na tento detail a na to, čo píšem. A samozrejme - dôležité body v emaile skontrolujem viackrát. Alebo ich vynechám…
Aj keď som zo seba spravil šaša, potešila ma jedna vec. A to pocit, že ani na vysokej nechýba teplý ľudský prístup. Oproti strednej škole, kde som sa s učiteľmi poznal veľmi dobre, je to tu trochu neosobné a príliš profesionálne. Je to samozrejme spôsobené tým, že je tu priveľa študentov, a ak by ich všetkých mali páni profesori poznať, popraskali by im hlavy. A samozrejme - sme na vysokej škole. Proste iná liga…
No… a ja sa teraz budem ďalej venovať teórií č… teda vlastne… heh… numerickej matematike…
(ten úsmev asi o chvíľu, najneskôr v piatok, zmizne )