markophov drístar

Na chvíľu si predstavíme, že Student Agency neexistuje. Máme? Príšerné, čo? Okej, vráťme sa do reality. Ak cestujete často a nemáte vlastné auto, tak vás musela zachvátiť panika rovnako ako mňa. Konečne som si uvedomil, že keď dávajú film, ktorý som už videl, alebo nemajú PC magazín – nie je to koniec sveta. Príliš som na cestách s SA spohodlnel. Dnes ma však prebrala snáď najhoršia cesta autobusom, akú som zažil.

Aktualizácia 19:50 - pridal som fotky a upravil názov spoločnosti…

Žltý autobus SA nebol voľný, a tak mi neostávalo nič iné, než zakúpiť si lístok na klasický spoj. Predpokladal som, že dostanem nejakú SADku, tzv. „modrý“ autobus. Predsa len Veľká noc na Slovensku niečo znamená, takže sa množstvo ľudí vracalo domov. Kúpil som si jeden z posledných voľných lístkov. Turismo. Chvíľu som si vravel, že mám šťastie. Turismo má veľa autobusov, na sviatky dávajú aj 5-6 spojov. A vyzerajú „zájazdovo“, čiže niečo podobné ako sú žlté autobusy SA.

Keď však poviete Turismo, každý, kto ním už cestoval, len zakrúti hlavou a konštatuje, že ním jazdia opilci. Na autobusovej stanici skutočne čakali nejaké počudné indivídua. Nejde ani tak o cigánov, tí mi napríklad počas tejto jazdy vôbec neprekážali. Ale o antlagerov, ktorí si boli v Čechách zarobiť. Páchol z nich alkohol a idiocia. Turismo (ale ani ostatné prepravné spoločnosti) nemajú problém naložiť opitého cestujúceho. Okrem SA, pri ktorej som sa ešte s podobným „problémom“ nestretol. Samozrejme, že už potom nikoho nezaujíma, že otravuje spolusediacich nie len slovami, ale spaním na ich ramenách, smradom a bohvie čím ešte. S Turismo som už raz cestoval a ten „môj opilec“ chcel so mnou pozerať na notebooku StarGate.

Ďalšia zarážajúca informácia bolo oznámenie mi šoférom, že do batožinového priestoru sa nič nevmestí. Hodil moju tašku dopredu na sedadlá za sebou. Časom sa tam naskladal asi tucet tašiek. Ten autobus bol dvojposchodový a jeho cieľ bol jednoznačný. Chceli natlačiť, čo najviac ľudí (ako sardinky) do jednej škatule. Batožina je druhoradá. Pohodlie – to je až niekde, kam už oko šéfa spoločnosti nedovidí. Horné poschodie, s ktorým som mal tú česť, bolo sakramentský malé. Pri hľadaní svojho miesta, som si trikrát udrel hlavu o strop. Pri sadaní sa mi to podarilo ešte raz. Jedna tetuška mala čelný náraz s televízorom. Chlapík za mnou vypadol zo sedadla na zem.

To, že sme stáli každú hodinu na benzínovej pumpe kvôli nejakej poruche, beriem s rezervou. Stáva sa to. Vždy vtedy, keď to človek najmenej čaká. Ale to, že sme šli výhradne len cez dediny – to nechápem. Skutočne nie. Rovnako nerozumiem ani jazde šoféra. Šli sme síce len asi 60tkou, ale aj divokejšie obiehanie s SA sa mi zdalo bezpečnejšie. A to ako sme naberali zákruty s plynom na podlahe… aj keď sa mi podarilo zaspať, tak ma najbližšia zákruta takmer zhodila do uličky.

A najkrajšiu čerešničku pridal nejaký šmejd (ožran, dement… dosaď čo sa hodí), ktorý kdesi v strede autobusu vylial sto litrov nejakej sladkej vody. Podľa lepkavosti a vône som to tipoval na fantu či mirindu. Všetko sa to samozrejme navalilo dopredu, navlhol koberec, ktorý bol v uličke, navlhli topánky, ktoré sme mali na nohách. Aj tašky, ktoré sme mali na zemi. Notebook, kniha, 2 rohlíky, peňaženka, mobil… všetko vlhké…

Zvyšok cesty som musel držať tašku na rukách, aby mi to všetko úplne neodhnilo. Bolo to veľmi nepohodlné a už som oči ani nezažmúril. Nohy tŕpli, chrbát bolel, zadok napúchal. Po príchode domov som sa samozrejme naštval, pretože mi navlhla aj kniha (Pixyho zelená CSS: Hotová řešení), ktorú mám požičanú od Littlemapla. Sakra…

Takto skončila chudák kniha CSS: Hotová řešení od Petra Staníčka Ani obal ju neuchránil.
LM si nabudúce asi rozmyslí, či mi niečo požičia…

Za čias, keď môj tatko robil na železnici, mal som vlak zadarmo. Stačilo si len doplatiť za miestenku či lôžko. Za 300kč som sa vyspal a prišiel som do Brna konania schopný, takže som mohol ísť rovno na prednášku či skúšku. Autobus nikdy nebude tak pohodlný. Ale prečo sa aspoň nepokúsiť to trochu spríjemniť? Alebo sú už aj cestujúci len neživá komodita? Vrece zemiakov? Nebyť pohodlnejšieho a príjemnejšieho Student Agency, tak domov tak často nejazdím. Nezvládal by som to fyzicky a je dosť možné, že ani psychicky. Musel by som zrejme chodiť vlakom, aby som neprišiel o nohy, zadok a chrbát…

PS to Littlemaple: nová kniha sa už zháňa… dúfam, že si nemal nejaký citový vzťah práve k tejto…

Tento príspevok bol publikovaný Štvrtok, 20. Marec, 2008 o 16:34 a je uložený v kategórií Drísty. Bol 142 krát zobrazený. Môžete zanechať komentár, alebo trackback z vašej stránky. Komentáre k tomuto príspevku môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál.