markophov drístar

Dvadsiate prvé storočie sa už dávnejšie prevalilo dverami. Máme výkonné počítače, ktoré stále miniaturizujeme do notebookov a PDAčiek - do malej krabičky sa predsa nemusí vopchať len telefónna búdka, fotoaparát, nahrávacie štúdio, 5+1 repro sústava či počítač, stokrát lepší než ten, ktorý kedysi zaplnil celé poschodie. Časom možno budú jazdiť na vzduch a po stlačení dzindzíka vedľa atomových hodiniek na ruke nás svetelný lúč transportuje na Mars. Dokážeme na orbitu poslať družicu a aj nejakého boháča, ktorý si to zaplatí a žmurkne očkom na niekoho v NASA. A po istých byrokratických úkonoch vám dokážu na telo primontovať nejakú zbytočnosť.

Chcete prepichnuté ucho, nos či nebodaj penis? Nie je probléééém – piercingové štúdia sú tu pre vás. Chcete si dať do lebky zamontovať nejaké ostne? Zlepšiť si zuby na šrúby? Aj to pre vás isté osoby urobia… (POZOR!!! Len pre silnejšie povahy: Choré hlavy).

Ja som teraz celý mesiac nosil na ruke biele kladivo, ktoré sa časom začalo práchnivieť a chytať tmavší odtieň. Bol som nemotorný a jednoruký. V niektorých činnostiach odkázaný na pomoc iných. Respektíve… nechal som sa obskakovať (ej, ale som sa prezradil).

A prečo ten celý bordel? Pretože som sa rozhodol otestovať a zrecenzovať pre vás novinku tejto zimy. Jedná sa o medicínsky refix zbugovanej (poškodenej) končatiny, ktorý aj napriek svojej aktuálnosti patrí medzi konzervatívne blábláboly.

Ako na to?

Linuxáci napíšu do terminálu „sudo mount –biela –tvrdene /kladivo /to/right-hand“ prípadne to umiestnia na “left-hand”. Užívatelia Mac OS X musia požiadať centrálu o zlomenie jednej z končatín. Ak ich žiadosti bude vyhovené, poštou im bude zaslaný výtržník, ktorý prevedie úkon lámania a následne im bude inkriminovaná časť tela (ruka) odobraná a vymenená. Windows (l)users počkajú na pád systému…

V novom ubuntu mi bohužiaľ popisovaný príkaz nefunguje rovnako ako profilemanager pre firefox - čas na hľadanie úprav som nemal. A keďže Mac OS X nemám, musel som využiť na testovanie systém WinXP v.RealLife. Pád systému prebehol bez nejakých menších ťažkostí na Štefana (26.12.2007).

Prevedenie refixu

Prvý Refix bol vykonaný pohotovostnou pobočkou. Šlo len o dočasný pokus zakryť fakt, že oficiálna verzia ešte nevyšla. Nakoniec som sa však dočkal aj PROFESSIONAL edície – celkového premenenia mojej ruky na nemotorné, ale príťažlivé kladivo, ktoré by podľa deväťsto stranového manuálu malo nalákať nejaké mladé bezpohlavné EMO stvorenia.

Design

Na prvý pohľad je táto prácička viac než len výrazného dizajnu. Leštená biela farba sa občas zaleskne na svetle, ale nijako to neprekáža vo funkciách, ktoré sú zahrnuté v systéme. Aj keď je povrch brúsený pracovitými rukami, schválne sú tam ponechané menšie ryhy a nerovnosti, ktoré dovárajú dojem oldies a originálnosti. Údajne neexistujú dva rovnaké exempláre.

Užívateľské rozhranie, user-friendly prostredie

Umývanie riadu či čistenie zemiakov k vyprážaným rybím prstom mi robili (menšie) starosti. Stačilo však stiahnuť najnovší aktualizačný balíček, ktorý upravuje lokálne nastavenia. V kuchynke na mojom poschodí sa po zatočení červeného kohútika začal sypať vriaci prúd, ktorý odlepuje mäso od kostí… nejaké zaschnuté špagety mu skutočne nerobili problémy. Menšie nepohodlie, treba dávať pozor na ruky, ale inak je všetko „naprogramované“ k spokojnosti užívateľa. Len mám pocit, že z jedného hrnca sa mi odlúpol kus titánového dna…

Na zemiaky som žiadnu záplatu nenašiel a poslúžil mi spolubývajúci Tomako - patrí mu vďaka… fakt…

Sprchovanie by sa mohlo zdať ako problematickejšia činnosť, ale programátori mysleli aj na ňu. K inštalačnému CéDéčku pribalili nepovinné potravinové sáčky. Pred vstupom do sprchy ich stačí spustiť a nechať bežať v pozadí na kladive. S počiatku je používanie tejto aplikácie v pozadí trochu nemotorné a človek sa musí vžiť do „kladivových skratiek nasádzania“, ale za tých pár rokov, čo som sa takto sprchoval s tesco taškami na polámaných nohách som si už zvykol. Pobavili ma však pohľady ľudí, ktorí vošli do spoločných spŕch, keď som tam bol ja. Tieto aplikácie bežiace v pozadí sa totiž tvária ako latex a vytvárajú dojem fetishu. Až potom si zrejme uvedomili wo-co-gou. Wo systém „kladivo“…

Problémy? Sú… všade…

Nakoniec sa najväčším problémom stali skúšky, keďže všetky sú riešené písomnou formou. Kladivo je síce premyslené takmer do posledných detailov, riešenie hardvérových problémov je však prisilná káva pre nejedného power (l)usera. Je to mierne vidieť pri probléme sprchovania a všeobecného vlhnutia kladiva a práve pri týchto písomných skúškach sa tento problém potvrdilo. Je neskladné, mobilné ale neohybné, v istých situáciach dokonca nebezpečné. Neraz sa mi stalo, že tento ťažký módny doplnok takmer rozbil nejaký drahocenný kúsok kuchynského riadu či niečiu hlavu. Pri testoch, kde stačí premýšľať nad teóriou, to nebolo až tak ťažké. Odškrtnúť dvadsať otázok dokážeme predsa aj prstami na nohách… snáď… hm… to aby som to vyskúšal… vyskúšam… heh…

Horšie to však bolo s takou matematikou. Príklady sa nedajú otipovať a bohužiaľ nepatrím k fanatikom, ktorí si v hlave vyčíslia newtonov interpolačný polynóm piateho rádu. Potrebujem si to napísať a počítať to, počítať, počítať. Tak či onak, stačí trochu pogoogliť a zabezpečiť si upgrade pre „písanie ľavou rukou“. Mierne nemotorné riešenie, ale asi jediná možnosť. Tí, ktorí si dali upraviť ľavú ruku a sú praváci, to majú ľahšie.

Vďaka tejto poslednej úprave som svoj „systém“ naučil väčšinu k životu potrebných vecí robiť ľavou rukou. Vie ňou jesť, variť, dokonca aj písať. Dokáže ňou aj klikať na myš (trochu chaotická výmena klikadiel, ale človek si rýchlo zvykne a lokálne úpravy to riešia). Narazil som len na problém školáka prvej triedy základnej školy. Ruka nie je zvyknutá na písanie a činnosti, ktoré som ňou vykonával sprevádzalo trasenie a bolesti boli na dennom poriadku…

A prečo vôbec tieto drísty píšem? Prečo som z chorej hlavy vypotil primitívnu recenziu o ničom? Aby som sa dopracoval k jednej naštvanej otázke…

Prečo, kurník šopa, nevymyslia niečo pohodlnejšie na fixáciu zlomenej kosti než železné spony, šrúby a sadru? Nemotornú, nepohyblivú, zbytočnú, rameno namáhajúcu, život sťažujúcu, tvrdú, rozbíjajúcu, nebezpečnú a hlavne po dlhom neumývaní končatiny - páchnucu. To ani nehovorím o prípade, že sa to zle zrastie. Lámať, lámať, au… Prečo nie je liečba lepším riešením než trpenie a bolesť?

Tento príspevok bol publikovaný Streda, 06. Február, 2008 o 21:59 a je uložený v kategórií Drísty. Bol 432 krát zobrazený. Môžete zanechať komentár, alebo trackback z vašej stránky. Komentáre k tomuto príspevku môžete sledovať cez RSS 2.0 kanál.