Človek si normálne ráno o deviatej vlezie do posilňovne, aby dal svojmu telu trochu aktívneho zdravia. Pumpuje ťažké váhy na rozvoj sily a vyrysovanie. A popritom, ako sa potí a umára, zachmúrene pozoruje študentov, ktorí sa tu ukázali. Rozprávajú a rozprávajú. Ústa sa im nezastavia, za hodinu odcvičia 4 cviky a idú preč. Mohli radšej ostať doma, dať si nejaké kliky, brušáky a drepy a nezavadzať tým, ktorí prišli fakt odcvičiť. (viac…)
Na chvíľu si predstavíme, že Student Agency neexistuje. Máme? Príšerné, čo? Okej, vráťme sa do reality. Ak cestujete často a nemáte vlastné auto, tak vás musela zachvátiť panika rovnako ako mňa. Konečne som si uvedomil, že keď dávajú film, ktorý som už videl, alebo nemajú PC magazín – nie je to koniec sveta. Príliš som na cestách s SA spohodlnel. Dnes ma však prebrala snáď najhoršia cesta autobusom, akú som zažil. (viac…)
Pamätám si časy, keď sa počasie správalo rozumne. Občas sa našiel nejaký výkyv. Snežilo o týždeň dlhšie, než obyčajne, alebo sa naopak jar prejavila skôr a už v marci som chodil do školy len v krátkom tričku. Čo sa deje teraz je ale hotový nonsens. (viac…)
Keď som si asi pred vyše pol rokom kúpil nový mobil SE W710i, bol som spočiatku spokojný, potom rozčarovaný až to skončilo nespokojnosťou a znechutením z kúpy. Najviac ma však zarazilo, že prvých pár týždňov mal môj „mobilný“ fotoaparát 2 megapixely. Čudoval som sa, keď z ničoho nič fotky stratili na kvalite. Asi som stratil pixely… (viac…)
… pretože spevavé vtáctvo dnes ráno štebotalo vo väčšom množstve než v zime… (viac…)
…ale vraj hej. Dnes som počas prednášky z dlhej chvíle otvoril české noviny „MF Dnes“ a v prílohe Brno na strane C5 som objavil príspevok z idnes blogu. Nadpis ma hneď zaujal pretože o tom, že je podnikateľka ľahká som počul viac než dosť. Myslel som, že objavím nejaký príspevok profesora. Neobjavil… (viac…)
Je sedemnásteho februára dvetisíc osem a ja som na ceste z Prešova do Brna. Mám zapnutý notebook, upravujem pár príspevkov, ktoré som ešte nepublikoval a čo nevidím. Pán šofér StudentAgency predbehuje kamión. To je predsa normálne, hovorím si. Ale on predbehuje v zákrute. Pozerám na druhú stranu. Čisté. Našťastie je to ľavo točivá zákruta okolo nejakej rieky. Vidno ďaleko dopredu skrz riedko zarastený breh. Píšem teda ďalej. Otecko za mnou pohladí svoju dcéru a nakláňa sa do uličky. Pozerá dopredu. Pozerám aj ja. Stále predbiehame. Tuším, že je to už štvrtý kamión. Otváram nový dokument. Piaty kamión. Toto sa nevidí každý deň. V diaľke vidím koniec ľavotočivej zatáčky. Prechádza tam z ľavotočivej do pravotočivej. To je už nebezpečnejšie. Trochu. Trochu viac. Ôsmy kamión a stále sme v zlom pruhu. Začínam sa tak trochu báť… (viac…)
Dvadsiate prvé storočie sa už dávnejšie prevalilo dverami. Máme výkonné počítače, ktoré stále miniaturizujeme do notebookov a PDAčiek - do malej krabičky sa predsa nemusí vopchať len telefónna búdka, fotoaparát, nahrávacie štúdio, 5+1 repro sústava či počítač, stokrát lepší než ten, ktorý kedysi zaplnil celé poschodie. Časom možno budú jazdiť na vzduch a po stlačení dzindzíka vedľa atomových hodiniek na ruke nás svetelný lúč transportuje na Mars. Dokážeme na orbitu poslať družicu a aj nejakého boháča, ktorý si to zaplatí a žmurkne očkom na niekoho v NASA. A po istých byrokratických úkonoch vám dokážu na telo primontovať nejakú zbytočnosť. (viac…)
Pred týždňom sa môj spolubývajúci takmer nenápadne popasoval s jedným testom. Zaregistroval som síce par zamyslených monológov, ale nevenoval som im pozornosť. Hovorili sme o tom, no tak ako vždy keď programujem, píšem či čítam - nevnímal som. Nakoniec mi polozil pár otázok, aby si overil svoje (už odoslané) odpovede. Chvíľu sme sa bavili o tom, že ako tak tuším kedy prebehlo husitské povstanie, a potom mi poslal odkaz na stránku toho testu. (viac…)
V utorok ráno, 3:21 stredoeurópskeho času sa žltý autobus dotrepal na parkovisko. Mal som za sebou noc plnú zmiešaných pocitov z cesty. Vonku miestami zúrila snehová búrka a premýšľal som o tom, že v takom počasí je lepšie vyhrievať sa pod perinou s teplým kakaom a knihou. V autobuse pustili romantický film, ktorý ma opäť presvedčil, že tanec je jedným z mnohých techník ako očariť ženu. A za tú hodinu, čo som si pospal, sa mi snívali nejaké algoritmické bludy. (viac…)